Ako pila (a dopila) Pinpinela

Sekretárku profesora Cagáňa sme volali Pinpinela. Mala totiž len asi 140 cm a lietala po nemocnici na vysokých podpätkoch ako motorová myš. Myslím, že vtedy bežal nejaký smiešny kreslený film, kde sa takáto postavička vyskytovala. „Naša“ Pinpinela sa pravdaže najviac vyskytovala v profesorovej pracovni. A zo všetkého najradšej vtedy, keď sa tam nevyskytoval on. Veď ako sa vraví, keď kocúr nie je doma, myši (aj dvojnohé) majú bál či ako sa vraví tiež, pré. A práve šéfovu neprítomnosť Pinpinela náležite využívala.

Profesor totiž mával v chladničke vždy šesť fliaš omšového vína, ktorým zvykol hostiť priateľov pri piatkovom mariáši. A pretože Pinpinela si rada vypila, aplikovala v profesorovej neprítomnosti na tie fľaše metódu môjho spolužiaka Ivara, ktorý tak istý čas potroche odpíjal z otcovej fínskej vodky a dolieval ju vodou…

Profesorovi nosil víno Poldinko, pacient a priateľ kliniky, vraj zo zaručeného zdroja – zo Spolku svätého Vojtecha. Tento vychýrený, priam boží dar, však v jeden mariášový piatok „znehodnotil“ riaditeľ vtedajšieho MÚNZ-u týmto konštatovaním: „Stanko, ja teda nič, ale už si nás hostil omšovejším vínkom. Toto sú nejaké štiny alebo čo.“

Stanko sa bránil, no po okoštovaní musel uznať, že každá zo šiestich fliaš, ktorú mal v chladničke, je takmer nepitná.

Foto: Anna & Michal (flickr.com)

Ilustračné foto: Anna & Michal

Poldinko v tom však bol nevinne. Po dlhšom uvažovaní o možnej príčine si profesor urobil na fľašku čiarku a čakal. Tipoval Pinpinelu.

Tá nebola sprostá, vždy šikovne otvorila novú fľašu, odliala dve-tri deci, doliala vodou a zaštupľovala novým štupľom. Za týždeň takto obslúžila celú batériu. Nebude predsa piť riedené. Profesor s tou batériou čakal na piatok, keď sa víno otváralo, hrali sa karty, riešili dôležité problémy a popíjalo sa do rána.

Po incidente vylial celú batériu, akože vypité, a Poldinko doniesol novú várku. Jednu osamotenú fľašu nechal profesor v chladničke, ďalších päť schoval. Na fľaši omšového však bola nenápadná čiarka. Pinpinela o nej nevedela a zase neodolala. Dala si čisté a doliala vodou. Na svoju škodu cez čiarku. Keďže nikto iný nemal kľúče od jeho pracovne, šiel profesor naisto. Na druhý deň čakala Pinpinelu výpoveď.

Keď žiadala vysvetlenie, profesor jej bez slova položil na výpoveď akože na cestu aj tú pančovanú fľašu. Čiarku na nej zvýraznil červenou fixkou. Ani vraj nepípla. Podpísala a červená až po korienky vlasov zmizla. Fľašu si nevzala. Nebude predsa piť štiny…