Havária
Stôl je čarovné miesto. Musia sa však pri ňom stretnúť blízke duše. Kedysi takto stolovali naši predkovia. V krčme. My už asi päť rokov takto „krčmujeme“ v práci počas menzového obeda.
Z úvodu knihy Pri stole
Niekto raz pri stole otvoril tému autohavárií. Každý už niečo mal. Diskusia bola bohatá. Švagor známeho lekára z bratislavských Kramárov havaroval pri Krematóriu. Nič moc, iba plechy, seknutie v krku. Lenže aj nejaké pivko a rumík pred jazdou… Nedal prednosť a mladá rozčúlená vodička ho skoro zbila. Chcel to vybaviť bez policajtov. Ponúkal aj slušnú sumu, no ona, že sa mu na to môže… Nie a nie. Volala policajtov, nadávala a fajčila. Zobral teda mobil a zavolal švagrovi, známemu lekárovi. Mal šťastie, práve slúžil. A vymyslel plán, ako z galiby von.
„Vieš čo môj, odmietni fúkať a nech ťa dovezú k nám na centrálny príjem na odber krvi. A akú máš skupinu? Ja zatiaľ niekoho vhodného na klinike nájdem.
Vhodný bol jeden dochrámaný milý usmievavý dedko. Už tu bol dlho a bol spokojný.
„Zbehnem na centrálny a vymeníme to. Keď ťa krk bolí, tým lepšie. Pôjdem sa na to akože oficiálne pozrieť. Veď o dva týždne ideme do Jugošky a bez vodičáka by si bol nahraný.“
Policajti boli dosť otrávení. Mali vraj toho dnes veľa. Vyhovoril sa, že ho tak bolí krk, že ani hltať nevie. Nadýchnuť sa tiež poriadne nevie a nedokázal by ani fúknuť do trubičky. Nech mu v nemocnici rovno zoberú krv. Policajti súhlasili.
Ilustrácia: Fidel
Švagor-lekár už na centrálnom čakal. Švagra-vodiča vyšetril, sestra zobrala krv a dala ju do stojana. Sprevádzajúci policajt bol spokojný. Švagor-lekár vytiahol z vrecka dedovu krv a do vrecka putovala tá pivovo-rumová. Röntgen krku aj hlavy bol v poriadku, poisťovňa to vyrovná a plechy budú do dovolenky OK. Na druhý deň sa tešili obaja. Rodina predsa musí držať spolu.
Tesne pred odchodom na dovolenku dostal švagor-vodič predvolanie z dopravného inšpektorátu. Nechápal, no šiel. Z dovolenky nebolo nič. Zobrali mu vodičák. V krvi namerali skoro tri promile.
Dolámanému dedovi totiž už bolo v nemocnici dlho a s upratovačkou mali dohodu: nosila mu vodku a hruškový kompót. Vraj strašne dobré. Inak by tam tuším nevydržal. A na vizite nikto nič necítil. Všetci ho mali radi. Vždy sa milo usmieval, sestry nebuzeroval a pri odbere krvi nikdy neprotestoval. V ten osudný deň mu muselo byť mimoriadne clivo. Asi bol sťatý pod obraz, no nikto to nespoznal. Ani známy lekár. Dokonalý plán skrátka neexistuje.
