Občas to vyzerá tak, že najrozšírenejší slovenský stereotyp je kydanie do vlastných radov. V českej televízii to 6. decembra 2025 predviedla v tolkšou K. Šípa Všechnopárty slovenská herečka pôsobiaca primárne mimo Slovenska. A kydala na Slovensko tak, že by mala pri uvádzaní svojho povolania vymeniť písmeno „h“ za písmeno „s“. Prečítajte si komentár na portáli noveslovo.eu
„Po dvadsiatich dvoch rokoch neprítomnosti na Slovensku som si uvedomil, že slovenský národ podlieha tendenciám uniformnosti,“ povedal mi mím Milan Sládek v roku 1990 a pokračoval: „Každý, kto je dajako originálny (to neznamená, že má vždy vo všetkom pravdu, ale je svojský), je zo spoločnosti takmer akoby vypľutý. Takto však ľudí vyčleňovať nemá nikto právo. Ak neškodí iným, má každý právo byť taký, aký je. Táto myšlienka – uznávať, rešpektovať, tolerovať toho druhého sa stala mojím umeleckým krédom.“
Hrozím sa toho, čo všetko sa tvári ako kultúra a čo ju ničí. V okruhu elektronických médií sú to hlavne komerčné televízie a mnohé ich slabomyseľné, nevkusné a hlúpe programy, súťaže, relácie i reklamy. Toľko zavádzajúceho nevkusu nevstúpilo do našej spoločnosti ani za čias totality. Tá sa zmohla nanajvýš na ideologický a politický gýč a demagógiu. Ale i to pokračuje aj teraz. Veľmi rýchlo sme dostihli tie zúfalstvá zo západu.
„Mne sa v štrnástich najviac páčilo, že nebudem vôbec chodiť do školy,“ hovorí významná fotografka známa okrem výnimočnej výtvarnej fototvorby aj fotografovaním hercov, Zuzana Mináčová. „Zdalo sa mi strašne romantické byť učnicou. A najviac som sa tešila, že budem zametať. Ateliéry a vôbec. Rozhodla som sa teda byť komunálnou fotografkou.“
Národ, ktorý nemá pôdu, nemá budúcnosť
Ak to ďalej takto pôjde, prídeme do konca tohto storočia o najprodukčnejšie pôdy. Hovorí sa, že národ, ktorý nemá pôdu, nemá budúcnosť. Prečítajte si článok Jozefa Sedláka na pravda.sk.
Na výstave Šanghaj 2024 sa môžete pozrieť, ako vyzerá deväťtisíc kilometrov v spojení s fotoaparátom. Viac nájdete na cuzco.sk.
