Na portáli noveslovo.sk si môžete prečítať v článku prevzatom z FB statusu Eduarda Chmelára z 26. júla 2022, že „Slovenská politika neexistuje.“
Sedím v autobuse, oproti mne dve dievčatká a jedna z nich má mobil. Tá menšia, drobná je na ňu natlačená. Ruksak pod nohami a nohy na ňom. Majka. Jasné, je to ona. Spozornel som.
Hlohovský cestný most doplatil na ignorovanie faktu, že nielen ľudia, ale aj stavby sa bez dôkladnej pravidelnej údržby dostanú do havarijného až nepoužiteľného stavu. Bremeno jeho výraznejšej údržby a opráv odkladala každá práve vládnuca moc na tú ďalšiu. Ostatne, ako v posledných tridsiatich rokoch opravy mostov a iných chátrajúcich verejných budov v celej republike....
Okrem plastových fliaš sme zamorení aj miliardami iných plastových obalov (a plastmi všeobecne), ale poukázať na to, že problémom nie sú plasty, ale ľudská a ľuďmi cielene podporovaná nenásytnosť, sa odvážia len tí, ktorí o ničom nerozhodujú. Nekontrolovaný rozmach používania plastov pritom potvrdil obavy environmentalistov, že táto cesta vedie do záhuby.
Tetovačmi boli v minulosti tesári, obuvníci a kolári, vo vojnách sa tetovanie používalo na lepšiu identifikáciu mŕtvych. A tetovaním sa pýšili aj Stalin, Roosevelt, ale i Churchil, ba aj jeho matka.
Poldi B. alebo Moja prvá neobvyklá diagnóza
Predstavte si asi 50-ročného muža vysokého do 160 cm, dozadu ulízané čierne vlasy, úzke fúziky a obrovské brucho. Chodil ako Marián Labuda vo filme Vesničko má středisková. To veľké brucho kompenzoval záklonom.
Naši pra- alebo praprarodičia si sotva vedeli predstaviť, že by svojim dcéram nezabezpečili istý spoločenský status prepichnutím ušných lalôčikov, na ktoré vzápätí zavesili náušnice. Pravda, to im nebránilo nechápať, ako si rôzni domorodci môžu navliecť krúžok či inú ozdobu do nosa, pery či do obočia...
Pinpinela si rada vypila a v profesorovej neprítomnosti aplikovala na fľaše jeho vína klasickú metódu: odpiť z čistého a odpité nahradiť vodou. Lenže...