Práve také sa nájdu na výstave preparátov Milana Žiaka nazvanej Pod vodnou hladinou vo výstavnej sieni Vlastivedného múzea, v Robotníckom dome v Hlohovci. Ako upozornil kurátor Branislav Varga, okrem trofejí domácich rýb zaujmú sladkovodné raje, akváriové rybky z Amazónie, pirane či zástupca najväčších sladkovodných rýb sveta z rodu Arowana, ale aj žraloky či ich predchodca, paryba chiméra hlavatá.
V liptovskej obci Lúčky, známej možno viac ako kúpele, si istý čas občania krstili deti sami a sami, bez farára, aj pochovávali svojich mŕtvych. Akoby načrtli predobraz občianskych pohrebov. Ale aj obraz ženskej odbojnosti, keď, ako uvádza Leopold Moravčík v Príbehoch spod Choča, odpovedala nevesta pred oltárom na kňazovu otázku, či si berie ženícha dobrovoľne, odvetila: „Nie, donútili ma rodičia.“
Pandémia v poloprázdnych nemocniciach
Ľahšie je človeka oklamať, ako ho presvedčiť, že bol oklamaný… (údajne povedal Mark Twain). V článku sa Jozef Krško opiera o zdokumentované informácie a aj o výstupy celosvetovo uznávaných vedeckých špičiek.
Prečítajte si článok na portáli noveslovo.eu.
Zabili jsme tě, teď nám zaplať
Biznisom Ameriky je biznis, nebo abych to parafrázoval: Amerika je tu, aby vydělávala peníze. Tato slova, připisovaná prezidentu Calvinu Coolidgeovi, se zdají být nejkratší a zároveň nejlepší definicí Spojených států amerických. Tímto uvádí svůj analytický článek „Evopa v křečích“ na stránkách portálu Myśl Polska Krzysztof Warecki. Říká k tomu, že jednou z nejlepších ilustrací toho je politika iniciovaná Donaldem Trumpem ohledně Ukrajiny.
Prečítajte si preklad na portáli noveslovo.eu
alebo originál na Myśl Polska.
Občas to vyzerá tak, že najrozšírenejší slovenský stereotyp je kydanie do vlastných radov. V českej televízii to 6. decembra 2025 predviedla v tolkšou K. Šípa Všechnopárty slovenská herečka pôsobiaca primárne mimo Slovenska. A kydala na Slovensko tak, že by mala pri uvádzaní svojho povolania vymeniť písmeno „h“ za písmeno „s“. Prečítajte si komentár na portáli noveslovo.eu
„Po dvadsiatich dvoch rokoch neprítomnosti na Slovensku som si uvedomil, že slovenský národ podlieha tendenciám uniformnosti,“ povedal mi mím Milan Sládek v roku 1990 a pokračoval: „Každý, kto je dajako originálny (to neznamená, že má vždy vo všetkom pravdu, ale je svojský), je zo spoločnosti takmer akoby vypľutý. Takto však ľudí vyčleňovať nemá nikto právo. Ak neškodí iným, má každý právo byť taký, aký je. Táto myšlienka – uznávať, rešpektovať, tolerovať toho druhého sa stala mojím umeleckým krédom.“
Hrozím sa toho, čo všetko sa tvári ako kultúra a čo ju ničí. V okruhu elektronických médií sú to hlavne komerčné televízie a mnohé ich slabomyseľné, nevkusné a hlúpe programy, súťaže, relácie i reklamy. Toľko zavádzajúceho nevkusu nevstúpilo do našej spoločnosti ani za čias totality. Tá sa zmohla nanajvýš na ideologický a politický gýč a demagógiu. Ale i to pokračuje aj teraz. Veľmi rýchlo sme dostihli tie zúfalstvá zo západu.