Keď sotva päťročný Hannes behal po vinohrade, kým dospelí ošetrovali vinič, ešte nevedel, že raz práve on, mladší z bratov, prevezme rodinný podnik. Vtedy iba s napätím počúvaval rozprávky, ktoré mu čítavala chorá bezdetná teta a nijako osudovo nevnímal sľub, že raz zdedí jej veľký vinohradnícky dom so všetkým, čo k vinohradníctvu a vinárstvu patrí. Síce ho nakoniec nezdedil, no vinice a víno sa predsa len stali jeho osudom.
Keby v čase môjho rozhodovania o budúcom vzdelaní bola existovala Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v súčasnej podobe, je možné, že by som sa o štúdium bola pokúšala práve tam. Vyštudovať pridanú hodnotu, ktorá by novinárovi umožnila hovoriť o tom, čo sa deje okolo nás na základe hlbšieho poznania konkrétneho odboru, je lákavejšie, ako kĺzať len po povrchu všeobecna. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia by mi to však nebolo ani napadlo.
Keď na niečo nechceme zabudnúť, môžeme si o tom urobiť poznámku, fotografiu, použiť nejakú mnemotechnickú pomôcku alebo založiť úrad, ktorý si to bude pamätať za nás. Sú medzi nami ľudia, ktorí v našej pamäti udržujú umenie, zručnosti a kultúru našich predkov. Výstava tradičných ľudových odevov a krojov z trnavského kraja Od role až po svadbu zo zbierok Trnavskej party a súkromných zberateľov nám umožnila stretnúť majstrov ľudových remesiel a pokochať sa ich výrobkami i historickými exponátmi.