Text pôvodne vyšiel v knihe Pri stole (Bratislava 2019) pod názvom
Dievčatko z autobusu 1Dievčatko z autobusu 2.
Na www. martam.sk vychádza so súhlasom autora.

Vedia ako na to

Rudolf Hrčka

To, čomu sa hovorí pokrok, často aj o niekoľko desiatok svetelných rokov predbieha človeka ako biologický druh. Masa zvyčajne zaostáva za tým, čo vymyslia a uvedú do života niekoľkí jej predstavitelia. Problém držať krok s takými výmyselníkmi nemávajú deti. A ako vyplýva z postrehov citlivého pozorovateľa Rudolfa Hrčku, vynikajú medzi nimi ako inak, aj hýbateľky vzťahov, života, a často i pokroku, teda ženy a dievčatá, ba aj dievčatká. Ktovie, či z tej, o ktorej autor píše, raz nebude ďalšia Hedy Lamarrová, herečka, no najmä vynálezkyňa, ktorej spolu s hudobným skladateľom Georgeom Antheilom vďačíme za technológie WiFi či Buethooth, ktoré do istej miery hýbu aj dejom nasledujúcich príbehov. (mm)

Autobus č. 98, sedím na svojom obľúbenom sedadle. Vidím na vodiča i cestu pred nami. Pri bratislavskom Technopole nastupuje drobné dievčatko s obrovským batohom. Má tak sedem – osem rokov. Sadá si na sedadlo za vodičom a obrovský batoh si ukladá vedľa seba. Vyťahuje mobil a intenzívne vyťukáva. V Ovsišti si dá batoh pod nohy a nohy naň. Nastupuje chlapec v jej veku. Tiež ruksak a mobil v ruke. Bez slova si sadá k dievčatku. Batoh pod nohy, nohy na batoh a vyťukáva do mobilu. Asi takto necestujú prvý raz. Občas im z hrdiel vychádzajú tlmené výkriky. Hrajú online hru. Nič nevnímajú. Prichádzame k športovej hale na Pasienkoch. Chlapec sa spamätáva a hovorí: „Koniec, budeme vystupovať.“

Foto: Helen Taylor (flickr.com)

Ilustračné foto: Helen Taylor (flickr.com)

Dievčatko zapiští: „Haháá, teraz, keď ťa mám? Počkaj,“ a vyťukáva v mobile: „Pán tréner,“ hovorí nesmierne poníženým ľútostivým hláskom. „Tu Majka. Sme s Ondríkom v autobuse v strašnej zápche. Nejaká havárka. Neprídeme včas na tréning,“ šveholí skrúšene a tlačí trénerovi kaleráby do hlavy. Ten jej to zhltol. Veď kto by takému malému nevinnému dievčatku neuveril? Taká slušná, ospravedlnila sa.

Ondrík ostáva spokojne sedieť a Majka už hlasom, ktorý neznesie odpor velí: „Tak a teraz ťa mám. Konečne. Hraj!“

Títo dvaja štupli zrejme šli na nejaký plavecký tréning do krytej plavárne na Novej dobe. Na svetlách pred Polusom, ktorý už premenovali na Vivo!, Majka spokojne zvýskla: „Há a mám ťa! Poď, ideme.“

Ja som tiež vystúpil. Dlho som sa za nimi obzeral. Veselo si vykračovali na tréning. Tá sa teda nestratí. Klame prvú ligu už od malička. Cestou domov som si ju predstavoval už ako dospelú slečnu. Určite z nej bude také nevinné útle žieňatko, ktoré vzbudí tie najnežnejšie city. Videl som ich zopár. Perfektne to s chlapcami vedeli. Ten tréner bol možno jej prvá obeť.

Kto bude ďalší?

Asi pol roka na to som sedel v autobuse na inom mieste, moje obľúbené bolo obsadené. Oproti mne sedia dve dievčatká a jedna z nich má mobil. Tá menšia, drobná je na ňu natlačená. Ruksak pod nohami a nohy na ňom. Majka. Jasné, je to ona. Spozornel som. Tá oveľa vyspelejšia, no asi rovnako stará, jej vysvetľuje niečo na veľkom bielom mobile. Majka jej do toho nazerá a stále je zvedavá, koho tam má v skupine.

Foto: Arjan (https://flickr.com/photos/94132145@N04/11533529364/)

Ilustračné foto: Arjan

„Aj ja mám Beátku, nielen ty,“ hovorí a tú väčšiu to asi nepotešilo, lebo jej ukazuje nejaký iný, asi facebookový profil a zrejme boduje. Majka sa mračí. Takto sa doťahujú až po športovú halu na Pasienkoch. Tá väčšia mi z toho vychádza ako víťazka na celej čiare. Aj sa tak správa. Nechce Majke ani dovoliť pozerať cez plece.

„Ako chceš,“ hovorí Majka. Siahne do ruksaka pod nohami a vyťahuje z neho veľký čierny iPhone poslednej generácie. Bez slova si ho zapína a listuje si. Mobil je taký veľký, že si ho podopiera kolenom. Tej druhej padá sánka a neverí vlastným očiam.

„Ty máš šestku plus?“

„Mám, no a čo?“

„A odkiaľ?“ vyzvedá už vľúdnejšie väčšia.

„Od otca. On má tri.“

„On ti ho dal? Do školy?“

„Nie, čo si! On ho najprv stratil.“

„A ty si ho našla?“

„Jeden som mu dala pod posteľ. A včera som ho akože našla.“

„A on ti ho nechal?“

„Jasné, že nechal. Povedal, že keď som ho našla, bude môj.“

„Teda ty sa máš,“ zhodnotila to už zase dobrá, vyspelejšia kamarátka a odkráčali na tréning.

Nemáš najnovší model mobilu, nemáš rešpekt. Majka zase nesklamala. Vynašla sa.