Je medzi nami i v nás; včera, dnes, zajtra, po veky vekov; napriek všetkému, dokonca aj napriek ľudskej vôli: „...a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého...“
Dobre vyzerajúci muž v stredných rokoch s veľmi presvedčivým verbálnym prejavom rozprával o nespravodlivosti vyplývajúcej z odlišnej výšky odvodov živnostníkov a zamestnancov. Tento prejav mal zjavne úmyselný podtón – vyvolať nevraživosť medzi drobnými živnostníkmi a zamestnancami. Zdôrazňoval, že je nespravodlivé, ak živnostník odvedie za rok na odvodoch 1 700 eur, a zamestnanec 5 200 eur. Bol to minister financií Slovenskej republiky.
Iste ste sa už ocitli v spoločnosti s dámou. Niekedy sa stane, že si dáma (z dôvodov, ktoré tu nebudem rozoberať) oblečie VKS – veľmi krátku sukňu. Z úplne iných dôvodov si väčšina týchto dám dáva pozor, aby sa im kolená nedostali príliš ďaleko od seba, lebo to nepatrí k bontónu. Aspoň nie na verejnosti...
Neviem, či by som úder otvorenou dlaňou – facku zaradil medzi telesné tresty. A pochybujem, že sa s ňou niekto vo svojom živote na vlastnej tvári nestretol a že nebola užitočná.
Tamara, sotva dvadsaťročná zdravotná sestra mäkkej okrúhlej tváre s očami ako priezračné zelenohnedé perly, vo vlaku na žilinskej stanici priam zamrela. Srdce sa jej pri tom výkriku roztancovalo od radosti aj zovrelo od úzkosti. Karol je tu! Prišiel k tomuto vlaku len tak, alebo kvôli nej?
Hovorí sa, že lož má krátke nohy. Lenže u nás ich má skôr pevné. A my si veľmi ochotne a radi klameme s vierou, že si klameme do, či v prospech vlastného vrecka. Pravda, že akceptovaním lži sa možno prepracovať nanajvýš k cudzej prosperite, nás však aj tak dobehne...
Bratislava môže byť ako princezná Teja
Lisabon, prvé európske hlavné mesto, ktoré zaviedlo celoplošný participatívny rozpočet.
Aj my chceme participatívny rozpočet pre Bratislavu, píše SILVIA RUPPELDTOVÁ.
Pracujem na vysokej škole a občas sa pýtam študentov, čo je to sloboda. Približne šesť zo siedmich mi raz odpovedalo – to znamená, že môžem robiť, čo chcem. Jeden zo siedmich, a po druhom nádychu ešte jeden z tých šiestich, spomenuli aj to, že to znamená – môžem robiť, čo chcem, kým neporušujem slobodu niekoho druhého.