Na Slovensku sa rozbieha kupovanie kníh na kilá. Desať kíl akýchkoľvek kníh za jedno euro. Kacírstvo? Knihomilý čin? Uvažujme.
Najvzácnejšie, čo máme, je čas
To mi povedala výtvarníčka EVA LINHARTOVÁ-BACHRATÁ (1943), rodáčka z pražského Žižkova, majsterka ponoru do sveta prírody ktorej vo svojich dielach vzdáva hold a zároveň sa stáva jej dôstojnou umeleckou partnerkou.
Ľudstvo je záhada hľadajúca svoje vysvetlenie. To je iba jedna z množstva myšlienok sochára, ktorý sa od 8. júna do 3. júla 2011 prezentuje svojou tvorbou v bratislavskej galérii Michalský dvor. Sochy, ktorými z každého kúska dreva vylupuje to, čím ho naplnil strom, totiž nie sú jedinými poslami, ktorými nás tento umelec núti nazrieť do sveta okolo nás. Sochami, ktoré v skratke vyjadrujú hlboké poznanie o živote, sú aj jeho úvahy. Dozrievajú v ňom, ako v stromoch dozrievajú sochy. Aj tie, podobne ako sochárove úvahy, sa derú von, až keď sa ich dotkne ten pravý človek. V tomto prípade Vladimír Morávek.
Zlata Matláková žije poéziou a s ňou od malička. Najprv ju fascinovali verše v učebniciach a časopisoch. Dvanásťročnej sa jej dotkli básne Charlesa Baudelaira. V hudobnej škole v Modre sa ona dotkla poézie prostredníctvom textu Vinca Šikulu, ktorý tam vtedy učil, napísal jej ho do pamätníka a zhováral sa s ňou o pravdivosti v literárnom texte.
Poéziu som písala stále, možno preto, lebo keď sme sa presťahovali, chýbal mi niekto blízky, komu by som mohla povedať svoje tajomstvá.“ Že práve s blízkymi sa o svoje tajomstvá a ťarchy deliť nemáme, aby sa vzájomná blízkosť nezačala meniť na odcudzenie, Zlatica nevedela. A možno bude takého poznania aj ďalej ušetrená.
Bolo nevľúdne, vlhká zima zaliezala až pod kožu, večný bratislavský vietor preháňal pomedzi chodcov smeti nasiaknuté špinavým vlhkom rozčľapkaného snehu, keď som v diaľke zachytila siluetu, ktorá sa mi zazdala známa. A hoci človek, ktorému patrila, a vzápätí mi pripravil nezvyčajný zážitok, bol tak ďaleko, že rozoznať detaily jeho tváre bolo vylúčené, nepochybovala som, že to bol on. Horolezec a kameraman, ktorému mozgová mŕtvica znemožnila nielen liezť na hory, ale aj pracovať.
Prechod z analógového terestriálneho televízneho vysielania na digitálne síce prináša výhody, ale nemálo rozčarovaných divákov očakávalo od digitálneho vysielania viac. Málokto totiž vysvetľuje aj jeho momentálne nevýhody či nedostatky spojené napríklad so spôsobom prenosu obrazu.