Frank Jalšovský nás svojimi prácami katapultuje do časopriestoru vlastného vnímania sveta a vesmíru, zároveň nám však odomykajú aj náš vnútorný svet. (Výstava v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave 2. 12. - 20. 12. 2011.)
Vždy, keď počúvam uveličene obdivné reči o tom, ako úžasne sú upravené a čisté mestá a dediny v susednom Rakúsku a uvažujem o tom, prečo si tí obdivovači zahraničnej krásy neupracú aspoň pred vlastným panelákom.
Všetci by sme sa mali naučiť počúvať; lebo počúvať znamená rešpektovať, porozumieť, milovať. Tvrdí to Slovenka žijúca v Izraeli a dodáva, že počúvať treba aj vodu, lebo nepredstavuje len život, ale aj očistu, ktorú všetci naliehavo potrebujeme.
Láska nie je dajaké zdedené imanie v zlate či striebre alebo inej pevnej valute, z ktorého môžeme len a len čerpať. Prináša kráľovské úroky iba tam, kde sú obojstranne veľké vklady.
Láska na Slovensku je objemná, veľká a ťažká. Keď som ju mala ešte len orientačne prelistovanú, (lebo je to kniha, unikátna encyklopédia vzťahov medzi mužom a ženou na našom území, ktorú napísal spisovateľ VLADIMÍR FERKO), spytovali sa ma s dešpektom, či ju naozaj mienim prečítať celú. Mienila som. A prečítala. A vôbec nie zo slušnosti.