Vôňa vzťahu

Marta Moravčíková

Veľakrát si myslím, že nevesty by s vytúženou obrúčkou mali pri sobáši dostať aj plagát, ktorý by si mali doma povinne vyvesiť. Na tom plagáte by boli tri slová: Tanier teplej polievky! Áno, s výkričníkom.

Ako si prestať rozumieť (žiaľ, aj na Slovensku)

Petr Bílek

Prečítajte si úvahu z portálu literarky.cz

Prikázané sviatky

Vojtech Moravčík

Patrím k šťastnej generácii, ktorá zatiaľ na vlastnej koži nezažila vojnové útrapy. Zámerne som použil slovo zatiaľ. Iné slovo, mier, predstavovalo v zlých časoch niečo žiarivé, neskutočné a znamenalo jednu z najväčších hodnôt, bez ktorej sa život zdal ak nie nemožný, tak určite veľmi neistý. Dnes sme tento symbol a podmienku šťastného života nadobro sprofanovali nielen verejne, ale aj sami v sebe.

Podvádzanie v priamom prenose

Vojtech Moravčík

Z hľadiska medzinárodných zmlúv je celoplošné vysielanie na územie iného štátu, najmä v súvislosti s autorskými právami, neprípustné. Distribučné spoločnosti pritom predávajú programy väčšinou pre územie jedného štátu a celoplošné šírenie takéhoto programu na územie štátu, pre ktorý nebol zakúpený, je nelegálne. Takéto porušovanie medzinárodných dohôd sa však u nás i v Českej republike deje u všetkých operátorov už mnoho rokov. Prečo boli doteraz všetci ticho?

Ešte nezomreli

Marta Moravčíková

Knihy napriek všetkému stále žijú. Aj v knižniciach. Hoci – práve tie majú často menej a menej peňazí na ich nákup. Kde na ne vziať? Čo tak darovať im ich? Darovať knižnici aspoň jednu knihu ročne podľa jej výberu. Na Vianoce? Aj. V marci, mesiaci knihy? Prečo nie. Kedykoľvek nám to peňaženka umožní? Ešte lepšie.

PF2017

Stille Nacht

Ľudmila Netíková

Nikdy nezabudnem na Vianoce roku 1944. Pri stromčeku nás stálo iba päť – suseda Nemka a jej synovia – dvojčatá, ktorí len nedávno dovŕšili sedemnásť rokov svojho života, moja mama a ja. Keď sme zapálili sviečky na stromčeku a dospievali Stille Nacht, vybrala suseda trasúcou sa rukou zo záhrenia akési papiere. Boli to povolávacie rozkazy pre jej synov – dvojčatá. Vtedy moja mama akoby vyrástla a zmenila sa na sochu zo žuly. Tvrdým hlasom povedala: „Nikam nepôjdu!“

Úryvok zo života

Marta Moravčíková

S príchodom prvých chladnejších dní sa u nás v tom čase začali vŕšiť debničky z najrozličnejšej zeleniny a ovocia. Vystielali sme ich jemným bielym papierom a ukladali do nich spočiatku nie veľmi úhľadné balíčky dobroty, ktorá je v našich zemepisných šírkach súčasťou vianočných obradov. Ukladali sme ich s otcom a bratom, kým mama rozrábala cesto, sedela za mašinou v obláčikoch sladkastej pary a vyrábala tenké ilúzie pokoja a mieru.