Babička Bolavá (Terry Pratchett, Jan Kantůrek)
Nie je nič výnimočné, ak hostia z podniku s priveľmi ohlušujúcou hudbou buď okamžite odídu, alebo si povedia – nikdy viac. Hoci... v nákupných centrách, akými sú auparky, maxy, eurovey, polusy či iné umelé mestá, im to veľmi nepomôže. Kakofonický hluk v týchto kolosoch často vysoko prevyšuje hluk diaľničnej premávky a my pomerne spoľahlivo hluchneme.
V každom mesiaci tam na nás čakajú fascinujúce stvorenia, úžasné dojmy a nádherné chvíle. Kde? V každom oblaku, bystrine, mravcovi, lúčnej kvetine, hovorí „vydavateľ“, ako sa pod úvodné slová naozaj nevšedného kalendára-knihy pre veľkých i malých podpísal ktosi z vydavateľstva PERFEKT, ktoré vydalo knihu Miroslava Sanigu Rok v prírode. Knihu, ktorá ma podnietila k úvahe, že byť ministerkou školstva, zabezpečila by som po jednom výtlačku pre každú základnú školu. Prečo?
„Nuž teda poďte, ak idete s dobrým úmyslom,“ pozvala ma dnu staršia pani, keď som zazvonila. A hoci som ju upozornila, že idem kvôli hviezde zavesenej v ich okne a sľubujúcej každému, kto bude mať doma nejakú sladkosť s jej symbolom, nádej na finančnú výhru, no nijakú výhru nenesiem, pozvanie neodvolala.
Veľakrát si myslím, že nevesty by s vytúženou obrúčkou mali pri sobáši dostať aj plagát, ktorý by si mali doma povinne vyvesiť. Na tom plagáte by boli tri slová: Tanier teplej polievky! Áno, s výkričníkom.
Patrím k šťastnej generácii, ktorá zatiaľ na vlastnej koži nezažila vojnové útrapy. Zámerne som použil slovo zatiaľ. Iné slovo, mier, predstavovalo v zlých časoch niečo žiarivé, neskutočné a znamenalo jednu z najväčších hodnôt, bez ktorej sa život zdal ak nie nemožný, tak určite veľmi neistý. Dnes sme tento symbol a podmienku šťastného života nadobro sprofanovali nielen verejne, ale aj sami v sebe.