Čoho je moc, toho je moc (a niečoho zase málo)
Svet je krutý a vládne v ňom zákon silnejšieho, jeden druh požiera druhý, aby prežil a bohužiaľ, práve preto to v prírode funguje. Možno to platí aj v ľudskej spoločnosti, ale tú nadstavbu, ktorú máme v hlave, by sme mali používať, aby to fungovalo aj bez násilia a zabíjania, ktoré nám často ponúka aj audiovizuálny priemysel.
Zuzana Čaputová: „Nezúčastním sa, no rešpektujem rozhodnutie každého občana“
Na portáli noveslovo.sk si môžete prečítať komentár Vladimíra Mandu Zuzana Čaputová: „Nezúčastním sa, no rešpektujem rozhodnutie každého občana“.
Kolobežkári ohrozujú seba, a najmä iných, rýchlou jazdou všade, kam sa pozriete, bez prilby, ochranných prvkov, neraz s deťmi pred sebou. Najhoršie je, že detskí „vodiči“, ktorí iba prednedávnom zápasili s rovnováhou na bicykli, preháňajú sa po parkoch aj po cestách veľkou rýchlosťou, bez znalosti elementárnych pravidiel…
Ticho nočnej izby preťal hrozný výkrik. Fľaša s genciánkou letela na stenu a krásne do fialova ju vymaľovala. Nasledoval skok dozadu a Terku zastavilo až zrkadlo na stene. Skončila v chirurgickej ambulancii s dvanástimi stehmi vo vlasovej časti hlavy.
Stalo sa už akousi našou národnou črtou obliekať svoje názory podľa vkusu tých, ktorým ich práve servírujeme, dívať sa na každú situáciu cez iné okuliare, mať na každý deň a na každého človeka iný meter. Na tom nič nemení čas, spoločenské zriadenie, ktoré práve vládne, ani to, čo hlásame.
Podľa najnovších poznatkov žiaci a študenti vzhľadom na katastrofálnu neznalosť svojho materinského jazyka nevedia nielen to, čo znamená pojem povstať či povstanie. Nevedia ani to, že v histórii ich vlasti, ak, pravda, vedia, čo je vlasť, nejaké povstanie (dokonca Povstanie s veľkým P) bolo. Našťastie o ňom na rozdiel od našich vládnych plagiátorov a nevzdelancov aspoň nič nepapagájujú.
Na co je zakázáno se ptát. Jozef Banáš o Ukrajině.
Na portáli parlamentnilisty.cz si môžete prečítať Na co je zakázáno se ptát. Jozef Banáš o Ukrajině.“