Lásky na kolesách

Piešťany, sobota 9. júna 2012. Nedlho pred štrnástou hodinou bol Kúpeľný ostrov posiaty od priestranstva pred hotelom Thermia Palace až k pávej voliére nezvyčajnými kvetmi. Stačilo zísť z Kolonádového mosta a človek sa stal súčasťou pôsobivej pestrofarebnej kytice nevädnúcich skvostov – automobilov-veteránov. Tou kyticou z áut od Renaulta NC s rokom narodenia 1903 až po Alfa Romeo, ktorý prišiel na svet roku 1971 sa Piešťany korili storočnej dáme – Thermia totiž oslavovala storočnicu.

Presne sto rokov uplynulo aj odvtedy, čo Winterovci, vtedajší zakladatelia a majitelia kúpeľov kúpili osobný automobil Dion Bouton, začali ho prenajímať kúpeľným hosťom a v rokoch 1932 až 1937 organizovali súťaže o najkrajší automobil Concours d´ Elégance aj pre hostí, ktorí prišli na vlastných vozidlách.

Chevrolet Corvette (1959), Foto: Jerguš Moravčík

Chevrolet Corvette (1959)
Foto: Jerguš Moravčík

Jedným z účastníkov bol vraj i český herec Vlasta Burian a mnohé iné osobnosti. Po roku 1980 mesto podujatie obnovilo ako prehliadku historických vozidiel pod názvom Piešťanské zlaté stuhy-Concours d´ Elégance.

Hupmobil (1909), Foto: Jerguš Moravčík

Hupmobil (1909)
Foto: Jerguš Moravčík

Všetko toto sa mohli návštevníci dozvedieť z materiálov Automoto klubu VeteranCar Club Piešťany, ktorý spolu so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany a s riaditeľom akcie Jánom Horňákom jubilejnú prehliadku 2012 pripravili.

Poklony veku

Keď sa nádherné autá, ktoré ich majitelia neraz prebrali k životu zo šrotovísk vynorili na ulici pomenovanej po zakladateľovi kúpeľov, vítali ich diváci špalierom z nadšených pohľadov a pridali sa aj nadšené výkriky, ochkanie a potlesk. Patrili dôstojne a pomaly idúcim (ani sanitka z roku 1948 z Michaloviec nešvihala ako za pacientom, hoci v nej sedela posádka v súčasných záchranárskych mundúroch), aby si diváci mohli vychutnať ich dizajn.

Škoda Tudor Ambulance (1948), Foto: Jerguš Moravčík

Škoda Tudor Ambulance (1948)
Foto: Jerguš Moravčík

Páni a dámy v dobových kostýmoch, zavše až šokujúco tichučká jazda, nádherné tvary a farby.
Horúčkovitému šťukaniu spúští fotoaparátov neodolali nielen profesionálni, ale ani sviatoční fotografi. A aj labužníci, čo na terasách reštaurácií a cukrární práve jedli, menili podchvíľou príbory za fotoaparát.

MG TF-1500 (1955), Foto: Jerguš Moravčík

MG TF-1500 (1955)
Foto: Jerguš Moravčík

Atmosférou sa dali strhnúť aj moslimky, ktoré si spolu so svojimi deťmi a polovičkami už celé desaťročia chodia do Piešťan liečiť boľavé kosti. Ony si obrázky historických vozidiel usilovne ukladali do mobilov a vari všetci – deti aj dospelí si s posádkami veteránov navzájom mávali.

Sisi si všimol málokto

Dôstojná jazda pokračovala k soche Barlolámača, cez zasklený Kolonádový (inak aj Sklený) most k hotelu Thermia Palace. Pred ním, aj všade okolo záplava vozidiel, ktoré sa technickými parametrami nemôžu rovnať súčasným (možno...), zato z nich však cítiť človečinu, aká je v súčasnom živote možno vzácnejším korením než šafran.

Mercedes 220 A Cabrio (1953), Foto: Jerguš Moravčík

Mercedes 220 A Cabrio (1953)
Foto: Jerguš Moravčík

A potom už len ďalšie autá, autá, autá, sem-tam drevený autobus aj čosi ako predchodca mikrobusov, mimo súťaže aj červený trabantík a žiarivomodrý nákladiak, ale aj supersúčasné modely Ferrari a Maserati, ktoré pritúlilo priestranstvo pred múrmi Thermie. A diváci mali dilemu: ktorému autu dať bielym plastovým päťdesiatcentom, ktorý si vyzdvihli na moste, hlas v diváckej súťaži?

Foto: Marta Moravčíková

Foto: Marta Moravčíková

Len kamenne pôvabnej cisárovnej Sisi nevenoval v tú sobotu v areáli kúpeľov pozornosť takmer nikto. Akoby k autám nepatrila. Pritom však opojenie z jazdy „kočom bez koní“ mohla zažiť aj ona, živá Alžbeta Bavorská. Prvé vozidlo so spaľovacím pohonom si totiž vynálezca Gottlieb Daimler dal patentovať už roku 1885. A pred Sisi bolo vtedy ešte trinásť rokov života. Možno preto jej skamenený úsmev akoby všetko to dianie akosi žičlivo posväcoval.

Pre potechu očí

Nielen Sisi však bola v tú sobotu mimo pozornosti návštevníkov Kúpeľného ostrova. Málokto si všímal aj pávy, ktoré sú pre toto miesto typické. Ich krik nahradilo veľmi nekúpeľné burácanie motorov pretekárskych motocyklov.

Foto: Jerguš Moravčík

Foto: Jerguš Moravčík

Zvuk, ktorým v súčasnosti v uliciach miest imitujú chlapskosť nepretekári, však bol na tomto mieste funkčný. Slúžil ako kulisa autogramiády motocyklových pretekárov Petra Baláža, Jaroslava Černého a Giuseppeho Sandroniho.

Renault NC (1903), Foto: Jerguš Moravčík

Renault NC (1903)
Foto: Jerguš Moravčík

Autá boli tichšie, zato o nič menej chlapské. Naopak, pôsobili mužne džentlmensky. Napríklad taký Renault NC, ktorý sa „narodil“ roku 1903 a jeho súčasnému majiteľovi Jánovi Zápotockému vyslúžil Cenu diváka v kategórii do roku výroby 1918 či Franz Hofer, majiteľ Oldsmobile 6 C z roku 1904 Franz Hofer, ktorý sa tešil z rovnakej ceny. A natešený bol aj Pavol Skála s autom E-M-F 30 z roku 1912 v kategórii storočných automobilov a ďalší, a ďalší.

Oldsmobil Curved Dash 6C (1904), Foto: Jerguš Moravčík

Oldsmobil Curved Dash 6C (1904)
Foto: Jerguš Moravčík

Cien divákov i odbornej poroty bolo ešte veľa. Na večernej galaprehliadke pred Thermiou (a tak trochu aj pred jej kamenným veličenstvom Sisi Bavorskou) dekorovali štvorkolesové lásky 85 majiteľov zo Slovenska, Česka, Rakúska, Nemecka, Francúzska, Kanady aj z USA. A hoci si to možno ani neuvedomovali, pomyselnú Cenu divákov si od návštevníkov podujatia vyslúžili všetci. Za svoju lásku k tomu, čo ľudské ruky vytvorili na úžitok a potechu oka, nie na šrotoviská a za obetavosť, s akou tie výtvory udržiavajú pri živote.

 


Aj albánska kráľovná

Keď si Lásky na kolesách prečítala pani Lýdia Anderlová z Piešťan, zareagovala na reportáž spresňujúcimi údajmi:

„Ďalšou významnou účastníčkou Piešťanských zlatých stúh v tridsiatych rokoch bola grófka Geraldína Apponyiová z Oponíc – albánska kráľovná.“

Treba spresniť, že to bola dcéra grófa Júliusa Apponyiho a Američanky Glady Steuartovej, ktorá prežila detstvo a dospievanie v Oponiciach pri Nitre a po sobáši s albánskym kráľom Ahmedom Zogom ju v roku 1938 korunovali za kráľovnú Albánska. Po obsadení Albánska talianskym vojskom ušla kráľovská rodina (už aj so synčekom Lekom) do Francúzska. Kráľ Ahmed Zoga zomrel roku 1961 v parížskej nemocnici a kráľovná z Oponíc, Biela ruža, v roku 2002 v Južnej Afrike.

„Tradícia Piešťanských zlatých stúh sa znova obnovila presne v roku 1987 a neobnovilo ju mesto, ale Veterán Car Klub za veľkého úsilia pána Vojtecha Anderleho (môjho svokra), ktorý bol zakladateľom veteránskeho klubu v Piešťanoch,“ píše ďalej Lýdia Anderlová. „Jeho úsilie a snahu, ktorú vtedy vynaložil na obnovenie tradície si dnes pripisujú mnohí, ktorí v tom čase ani nevedeli, čo sú veterány. Tradícia by bola pokračovala až doteraz, ale vedenie Slovenských liečebných kúpeľov v roku 2000 už usporiadanie Piešťanských zlatých stúh na Kúpeľnom ostrove zamietlo. Veľká vďaka za obnovenie tradície patrí terajšiemu generálnemu riaditeľovi Klausovi Pilzovi, ktorý pochopil správnosť ich pokračovania práve na Kúpeľnom ostrove a dal tomuto podujatiu zelenú a svoju veľkú podporu.“

 

Tatra 57A (1936), Foto: Jerguš Moravčík

Tatra 57A (1936)
Foto: Jerguš Moravčík

Franklin Roadster series 1 (1910), Foto: Jerguš Moravčík

Franklin Roadster series 1 (1910)
Foto: Jerguš Moravčík

Ferrari 458 Spider, Foto: Jerguš Moravčík

Ferrari 458 Spider
Foto: Jerguš Moravčík

Sklený unikát

Kolonádový či Sklený most v Piešťanoch spája Kúpeľný ostrov s mestom. Most s úzkou vozovkou, krytými chodníkmi a obchodmi, najdlhší tohto typu na Slovensku, vybudovaný v rokoch 1931 až 1933, „vymyslel“ zakladateľ piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Je dielom architekta Emila Belluša a patrí k vrcholom funkcionalistickej architektúry u nás. Most v apríli 1945 z veľkej časti zničila nemecká armáda. Sklené steny s leptami diel Martina Benku Piesne Detvy a Na salaši však s nasadením života zachránil vtedajší technický vedúci kúpeľov Filip Hanic. Spätne ich nainštalovali pri rekonštrukcii mosta v roku 1956. Pretože v súčasnosti most ohrozujú vandali, sú na ich mieste iba kópie. Pred mostom stojaca bronzová socha Barlolámač je dielom Roberta Kühmayera, nápisy na priečeliach, Saluberrimae Pistiniensis Thermae – Uzdravujúce piešťanské pramene, čo je názov básne z roku 1642 od českého kňaza Adama Trajana pôsobiaceho v Drahovciach a Surge et ambula – Vstaň a choď z evanjelia podľa Matúša navrhol vtedajší archivár Krajinského úradu v Bratislave Daniel Rapant.

Späť do textu ↑