Ako šetriť

Jerguš Moravčík

Foto: Ard Hesselink

Keď som dnes hral na gitare, konštatoval som, že už mám vybité struny, a že si chcem kúpiť nové. Šiel som autom. O siedmej večer sme sa mali stretnúť s priateľmi na námestí, takže som išiel do obchodu až tesne pred záverečnou. Napriek tomu som už o šiestej mal všetko vybavené – nové struny a CD Modusu. Spočítal som si, že ak by som šiel domov, hneď by som musel ísť späť, a tak by som zbytočne spálil benzín asi za 40.-Sk. Je ťažká doba, povedal som si, treba šetriť. Zaparkoval som kúsok od miesta, kde sme sa mali stretnúť a zvyšných päťdesiat minút som trávil tým, že som plánoval svoje krajšie zajtrajšky. Konkrétne – vypracoval som si plán jedného víkendu, ktorý by mohol mať u mojich známych vysokú nádej na úspech. Bol som so sebou veľmi spokojný, čo mi vždy zlepší náladu.

To už bol najvyšší čas ísť na námestie za priateľmi. Plný elánu som vystúpil z auta a zhodil som si kľúče od auta do kanála. Nechtiac, samozrejme. Asi trikrát som prezrel auto a okolie, ale kľúče aj napriek tomu boli v kanáli. Asi meter pod jeho mrežou bola hladina vody a ony boli niekde ešte nižšie. Vtedy som si povedal, že taká maličkosť mi nepokazí náladu, zamkol som auto (pri takom starom aute, aké som vtedy mal ja, sa to dá aj bez kľúčov) a pobral som sa na stretnutie.

Keď sme už boli všetci, oznámil som im, čo sa stalo a išiel som si domov po náhradné kľúče. Lístky na autobus ma stáli 24.-Sk…

Už s kľúčmi som sa pripojil k ostatným v nemenovanom podniku a strávili sme príjemný večer. Keď som potom nastupoval do auta, pre istotu som šiel zo strany spolujazdca, lebo tam nebol nijaký kanál.