Zálohová hystéria
Foto: Jessica Mulley
Priznám sa, že mlieko nebol a nie je nápoj, ktorý by som mal rád, ale v podobe kakaa bol spolu s maslovou slaničkou, a výnimočne s drahším karlovarským rožkom pravidelnou a obľúbenou súčasťou mojich raňajok. Neskôr kaďa z „mlíčarne“ zmizla a mlieko a mliečne výrobky sa predávali v sklenených fľaškách uzavretých hrubším alobalovým vrchnáčikom, ktorý sa dal ľahko odstrániť dvomi prstami. Tak ako ostatné sklenené fľašky na rôzny tekutý tovar boli aj mliečne fľaše zálohované jednou korunou. Potom sa mlieko začalo predávať v igelitových vreckách (samozrejme nezálohovaných), ktoré sa dali vložiť do špeciálnych na to určených plastových držiakov, aby sa s nastrihnutým vreckom dalo lepšie manipulovať. A to spolu plastovými obalmi kozmetiky a iných komodít prakticky odštartovalo boom plastovej obalovej éry.
… do vlastného hniezda
Nekontrolovaný rozmach používania plastov nakoniec potvrdil obavy environmentalistov, že táto cesta vedie do záhuby. Že je produkovanie plastového odpadu z jednorazových obalov škodlivé, sme si však aj tak uvedomili prineskoro. Jeho tony denne zaťažujú životné prostredie a rezíduá plastov sa už dostávajú aj do potravinového reťazca.
Žiaľ, treba priznať, že na pľundrovaní planéty sa najviac podieľa západná civilizácia a je trpko úsmevné, ak nás o tom, ako sa máme správať, zrazu poučuje komunita, ktorá doteraz v mene neustáleho rastu všetko bezhlavo drancovala. Navyše je arogantné, ak príslušníci tejto komunity kritizujú krajiny, ktoré doteraz vyciciavala, za klčovanie pralesov. Pritom tie krajiny kritizujú zrejme iba preto, lebo zistili, že tak budú mať málo vzduchu pre vlastné pľúca.
Foto: Peretz Partensky
Precitáme. Aj v tom, že začíname vidieť, čo sme nevideli, a možno stále ani veľmi nechceme vidieť – teda, že nám vládnu tí najneschopnejší a najhlúpejší spomedzi nás.
Rok 2022 u nás naplno odštartovala éra zálohovania nápojových plastových a kovových obalov, čo je podľa mňa ďalší výmysel chorých mozgov. Rovnako ako hranaté uhorky, úsporné žiarivky plnené jedovatými ortuťovými parami či nezmyselný zákaz spaľovacích motorov naplánovaný od roku 2035. A prečo to považujem za chorý výmysel až nezmysel? Nie iba preto, že nielen z našej, ale z mnohých domácností od začiatku éry triedenia odpadu už roky neskončila nijaká plastová fľaša v zmesovom komunálnom odpade. Je totiž neobyčajne jednoduché pošliapať ju a vložiť do žltého vreca či nádob blízko domu, ktoré pravidelne vyváža na to určená organizácia. Za nezmysel to možno považovať preto, že okrem komplikácií pri skladovaní plastových fliaš v domácnostiach je aj ekologický prospech v istom zmysle sporný.
Keď sme voľakedy platili ako zálohu za sklenenú fľašu korunu, aj poučené dieťa chápalo, že sklo ako ideálny, takmer nezničiteľný a prírode najmenej škodlivý materiál sa po použití umyje, dezinfikuje a fľaša či iný z neho vyrobený obal sa môže opäť naplniť. A hoci v súčasnosti sa takmer výhradne podporuje iba výroba, nie recyklácia hotových výrobkov, teda aj sklenených obalov (napríklad od zaváranín), pokrokom je už to, že sa do výroby vracajú aspoň sklenené črepy. Tie však stačí hádzať do zelených zberných nádob, tak ako doteraz stačilo hádzať plastové fľaše do žltých.
Čo vyrieši odveká motivácia?
Pravda, nie všetci sme uvedomelí, nie všetci to robia, nie každá obec má financie na príslušné zberové kontajnery, hoci by za triedenie odpadu mala isté finančné úľavy. A tak sa prišlo na na človeka od vekov platiacu materiálnu motiváciu jednotlivcov. V prípade plastovej potopy sveta finančnú. Ak človek nechce prísť o zálohu 15 eurocentov za jednu fľašu či plechovku, musí ťahať do obchodov nad 300 m2 hromady prázdnych plastových fliaš a niekedy dosť intenzívne zápasiť s kŕmením stroja na ich zber a likvidáciu. Stroj fľašu prepichne a zlisuje, podobne ako to robí každý, kto separuje odpad. „Ekozberateľ“ však musí dbať na to, aby boli v dobrom stave a nechýbali im uzávery.
Pritom napriek nesolventnosti niektorých funguje v mnohých mestách a obciach sofistikovaný zber plastov všetkého druhu. Povinnosť vláčiť fľaše do obchodov sa preto dá vnímať ako niečo navyše. Niečo, čo zaťažuje zákazníkov, zamestnancov obchodov a paradoxne môže zaťažovať aj životné prostredie. Okrem „bežných“ smetiarskych áut, ktoré odvážajú nezálohovaný a kovový plastový odpad z na to určených kontajnerov totiž nepochybne musia jazdiť ďalšie autá – so znehodnotenými zálohovanými fľašami a plechovkami z obchodov...
Samozrejme, takáto, za environmentálnu zásterku schovaná rošáda evokuje, že zálohovacia mašinéria prospieva predovšetkým výrobcom „plastolikvidačných“ strojov a celému biznisu organizácií okolo nich. Do akej miery prospieva životnému prostrediu, a do akej skôr pridruženému biznisu, je otázne.
Absencia odvahy
Okrem plastových fliaš sme zamorení aj miliardami iných plastových obalov (a plastmi všeobecne), ale poukázať na to, že problémom nie sú plasty, ale ľudská a ľuďmi cielene podporovaná nenásytnosť, sa odvážia len tí, ktorí o ničom nerozhodujú.
Foto: Janet McKnight
Len jeden triviálny príklad – ak si človek potrebuje kúpiť povedzme tridsať dekagramov šunky a vo svojom okolí nemá klasické mäsiarstvo so živým predavačom, ktorý by mu šunku narezal a zabalil do jediného hoci aj igelitovou fóliou podlepeného papiera, musí si v samoobsluhe kúpiť s tou šunkou aj tri plastové obaly… O téglikoch s jogurtmi (kedysi predávanými vo vratných sklených fľaštičkách), vaničkách s tvarohom, ovocím či zeleninou, mäsom, ktoré sa kedysi balili do papierových vreciek, prípadne mäso do tzv. mastného papiera, ani nehovoriac. Lenže to by znamenalo viac zamestnancov v obchodoch, vyššie investície na ich mzdy a ďalšie nevyhnutné náležitosti… A to by najmä majiteľom obchodných reťazcov znižovalo zisky. Zálohovanie je (aspoň na prvý pohľad) výhodnejšie. Pritom je asi autorom tohto opatrenia jasné, že mnohých, najmä solventnejších zákazníkov, neprinúti ani 15 centov zálohy za jednu fľašu, aby narúšali svoj komfort. Sotva budú doma zhromažďovať neporušené prázdne fľaše a nosiť ich nazad do obchodov. A pri zvážení ďalších a ďalších aspektov zálohovacieho kolotoča nám musí byť jasné, že on zamorenie plastmi nevyrieši. Jedinou výhodu zálohovania môže byť to, že PET fľaše a plechovky možno zmiznú z prírody. Vyzbierajú ich (dúfajme) a vzhľadom na zamorenie prírody s vidinou celkom slušného zisku zanesú do obchodov občania s nízkymi alebo nijakými príjmami. V tejto súvislosti je namieste vyzvať znečisťovateľov prírody, aby tento zálohovaný odpad odhadzovali mechanicky neporušený a aj s vrchnáčikom…
