Pôvodne vyšlo v roku 2007 v týždenníku Slovo č. 37.
Underground
Podchod , ktorý bol v osemdesiatych rokoch minulého storočia súčasťou riešenia priestoru bratislavského Trnavského mýta, je v katastrofálnom, ba až katastrofickom stave. Čo ako som sa usilovala, z električky sa nedalo vystúpiť inak ako rovno do záplavy špiny, špiny a ešte raz špiny. Zo sklených stien troch veľkých zastávok tohto vari najväčšieho dopravného uzla mestskej hromadnej dopravy v širšom centre hlavného mesta sa tam namiesto skla na človeka škľabia najrozličnejšie profesionálne aj podomácky vyrobené plagáty, oznamy, inzeráty, alebo už len ich špinavé, rozmočené útržky, desiatky ráz popreliepané ďalšími, bez ladu a skladu. Všetky zjavne tam, kde nemajú čo hľadať. A – pretože sme vedľa jednej z voľakedajších pých tejto časti mesta, Mestskej tržnice, uvažujme trhovo – zadarmo už vôbec nie. Keby správca podchodu, ktorým je tá istá spoločnosť, ktorá spravuje aj tržnicu, uvažoval trhovo (ak už neuvažuje esteticky a hygienicky), tak by tieto pirátsky svojvoľne využívané plochy tvrdo spoplatnil. Alebo by ich dal, na náklady samozvaných inzerentov vyčistiť. Podľa údajov z plagátov by ich našiel veľmi jednoducho. Keby chcel.
Odpudzujúci vstup
Zdá sa, že od otvorenia podchodu – čo je už vyše štvrť storočia – nečistené sklá, lavičky a ostatné časti prístreškov dvíhajú žalúdok aj silnejším náturám. Kamenné obloženie, ak nie je povracané, je dosprejované tak, že pôvodný kameň sotva rozoznať. A to, čo je hore, hrozí navyše každú chvíľu spadnúť niekomu na hlavu. Viaceré podhľady postŕhané, kde-tu sa zhora hompáľajú drôty, zrejme elektrického vedenia. Schodiská vedľa eskalátorov akoby za roky svojho života čistené nanajvýš zametaním na mnohých miestach polámané, a odpudzujú tak, že kto nemusí, radšej sa pri chôdzi ani nedíva pod nohy. Odpadkové koše hrozia, že každý v ich blízkosti naozaj odpadne. Chytiť sa zábradlia znamená ohroziť si zdravie. Hrôza zdevastovaného podchodu, ktorý je celý osprejovaný a tiež výdatne poobliepaný všetkým možným, by normálneho človeka veľmi rýchlo vyhnala von. Konzervatívec si možno povie – a prečo nie, veď podchod je na chodenie, nie na to, aby sa tam niekto zdržiaval. Praktik zase namietne, že také veľké priestory škody nevyužiť, a je s miniatúrnymi predajničkami, aj keď zväčša skôr odpudzujúcimi ako vábiacimi zákazníkov, spokojný. Peniaze nesmrdia. Niekomu ani tie najšpinavšie. Zato dvere záchodov, vyplnené namiesto skla kúskami lepenky, prepúšťajú všelijaké pachy. Pri pohľade na ne si človek uvedomí, že aj keby boli v prevádzke, uprednostnil by pred ich použitím spoločenské faux pas a radšej by pustil do gatí.
Čo najrýchlejšie von
Väčšina sklených vitrín v podchode má svoje lepšie (rozumej čistejšie) časy dávno za sebou. Rovnako ako kaviareň, na ktorú by sa hodilo skôr označenie zo slovníka argotu. Jediná z vitrín, ktorá nielen ako-tak vyzerá, ale aj cez jej sklo čosi vidieť, je v prenájme nejakej realitnej kancelárie. Stĺpy podchodu sú také dočmárané, oblepené a špinavé, že pôsobia ako všetko možné, len nie ako opora a človek sa dosť ťažko ubráni dojmu, že sa mu celá križovatka o chvíľu zosype na hlavu.
Pohyblivé schody sa pohybujú len občas a vzhľadom na to, ako vyzerajú, je celkom namieste úvaha, že nielen pre svoj vek, ale aj pre nánosy špiny. Schody vedľa nich na tom však nie sú oveľa lepšie. Človek si môže blahoželať, ak sa po nich dostane dolu či hore bez úrazu, pretože sú nielen príšerne špinavé, ale aj porozbíjané.
Obchod však, pravdaže, kvitne. Okrem iných krámikov tu nájdete aj ten s erotickými pomôckami, zmenáreň, papiernictvo... Prostredie je však také, že keď v zimnom čase padne na mesto tma, stojí za obdiv nielen odvaha predavačiek, ale aj zákazníkov, ktorí sa tu zastavia. Ak aj nedopadnú zle pre nejakých dvojnohých nespratníkov, je veľmi pravdepodobné, že si odtiaľto odnesú nejaké ochorenie špinavých rúk. Presnejšie špinavého všetkého.
List z Floridy
Pocit hrôzy z priestorov, cez ktoré sa chodí nielen na koncerty a divadelné predstavenia či iné kultúrne podujatia, ale aj na rôzne európske a svetové vedecké kongresy v neďalekom Istropolise nemajú v tomto širšom centre hlavného mesta Slovenska len domáci návštevníci. Bezmála pred dvoma rokmi vyšiel v Bratislavských novinách pod titulkom Na Trnavskom mýte je podchod v hroznom stave text slovenského rodáka c, z ktorého vyberáme:
„Práve som sa vrátil z veľkého lekárskeho kongresu s medzinárodnou účasťou v bratislavskom Istropolise. Z hľadiska účastníka, ktorý nevidí do útrob, budova ako miesto konania kongresu vcelku slušne vyhovovala. Čo je však otrasné, je zastávka Trnavské mýto, aj s podchodom. Nič než špina, porozbíjané sklá, tie existujúce sú polepené všeličím, graffiti, kam sa pozriete, eskalátory mnohé nefungujúce, atď. Je na neuverenie, že niečo také môže existovať v strede hlavného mesta. Je to výraz absolútnej apatie a trestuhodného zanedbania zo strany vlastníka. V Istropolise sa dejú medzinárodné podujatia, čo si môže zahraničný návštevník myslieť, keď to vidí?
Náprava je pritom jednoduchá. Treba len poodstraňovať plagáty, zaskliť okná, všetko vymaľovať, eskalátory poopravovať. To je všetko. Treba vymedziť plochy, na ktoré sa dajú vylepovať plagáty, všade inde vypísať zákaz vylepovania a proti previnilcom tvrdo zasahovať. S graffiti je to podobné – treba ich dôsledne a denne (!) odstraňovať, kým sprejeri neprídu na to, že zbytočne míňajú svoju drahú farbu. A na to všetko treba dobrú organizáciu – čatu pracovníkov, ktorí by sa o toto všetko starali, a dvoch-troch policajných psov so psovodmi, ktorí by priestor strážili najmä v noci. Že to všetko stojí peniaze? Vyčleniť dostatočné peniaze na údržbu je aspoň také dôležité ako niečo postaviť.“
Dva roky po
Žiaľ, múdrosť poslednej vety z citovaného úryvku si nikto ani len nevšimol. Teda minimálne do jari tohto roka. Vtedy sa totiž na stránke CzechTrade zjavil tento oznam:
Hlavní město SR Bratislava vypisuje výběrové řízení na specializované čistící služby – ruční zametání, ruční a stojní mytí podlah a schodů, přístřešku, stěn, svítidel, kanálových vstupů, odstraňování plakátů, sekání a vynášení ledu a další činnosti. Nabídka do tendru musí být zpracována do 11. 5. 2007 ve slovenštině.
Odvtedy doteraz (august 2007) uplynuli štyri mesiace, ale špina z podchodu nemizne, naopak vŕšia sa jej stále nové a nové vrstvy.
A v hlavách otcov a materí mesta, a to sa týka aj hláv štátnych, akoby nebolo dosť miesta na zdravé gazdovské uvažovanie. Smutný dôkaz o tom bol aj cieľ cesty, Mestská tržnica, ku ktorej som sa napokon cez špinavý podchod predsa len prepracovala a opísala som ho pod titulkom Nevybuchnutá bomba.
