Šport sa čoraz viac stáva biznisom a mení sa na šou, pri ktorej sa naň už veľmi nemyslí. Každého zaujíma len kde a kedy sú aké preteky, ako sa dostať na atraktívne mítingy, kam už manažéri beztak dávno napchali svojich ľudí. Aj športovci vnímajú všetko inak; mnohí na pretekoch fajčia a pijú a keď sa im čudujem, že takto sotva môžu dosiahnuť veľké výkony, namietajú, že ono to nejako dopadne...
„Krátkosť víťazného okamihu svedčí o tom, že kto športuje len preň, robí málo. Ak nechceme, aby to víťazstvo bolo posledné, nemožno sa zastaviť. Ani sa nežiada, lebo tie kratučké okamihy výhier sa práve v tréningovom procese znásobujú, vracajú. Aj keď v inej podobe a inými zážitkami,“ hovorí majsterka sveta v behu na 400 a 800 metrov, držiteľka 29 rokov neprekonaného svetového rekordu v behu na 800 m, atlétka a trénerka Jarmila Kratochvílová.
Hoci deti si to možno neuvedomujú, pár jednoduchých slov pri stretnutí s neznámymi dospelými pomáha budovať ich budúcu kultivovanosť. A dospelí, ktorí im ju vštepujú, si zaslúžia poklonu.
V Rakúsko-Uhorsku platil pre podomových obchodníkov zákaz navštevovať kúpeľné mestá počas sezóny. Drotári mali na celom území monarchie výnimku a mohli navštevovať všetky tieto mestá slobodne a kedykoľvek.
Pred vyše dvoma desaťročiami sa kriticky poukazovalo na materializáciu nášho života a na to, že sa tvrdo potláča jeho duchovný rozmer. Súčasný kult vecí, majetku a konzumu neprekáža takmer nikomu. A nikomu neprekáža ani zničujúca unifikácia, ktorá v bežnom živote potláča akýkoľvek náznak individuality.
Neviem si predstaviť, ako by reagovali kníhkupci (nevraviac o vydavateľoch), keby zákazníci reklamovali knihy ako nepodarky preto, že sú plné hrubých gramatických chýb, štylistických lapsusov či zlého skloňovania, prípadne preto, že si kúpili text na úrovni slohovej práce základnej školy tváriaci sa ako literatúra. Aj také sa vydávajú... Čitateľ to však v kníhkupectve nemusí zistiť a možnosť zaplatiť knižku až po prečítaní neexistuje. Najmä pri knižných novinkách si teda zvyčajne kupujeme mačku vo vreci.
Keď sa autá, ktoré mnohí ich majitelia prebrali k životu zo šrotovísk, vynorili na piešťanskej Winterke, ulici pomenovanej po zakladateľovi kúpeľov, horúčkovitému šťukaniu spúští fotoaparátov neodolali nielen profesionálni, ale ani sviatoční fotografi. A príbory podchvíľou menili za fotoaparát aj labužníci, čo sa na terasách reštaurácií práve púšťali do jedla.
Odborník tvrdí, že výmena štátnych úradníkov po každých voľbách ťahá štát ku krachu. Laik uvažuje, že ku krachu ťahá nás všetkých – a treba to povedať neeufemisticky – pažravosť. A šafárenie zo spoločného, ako keď sa nešafári z vlastného. Pritom za vlastné sa, pravdaže, celé veky pokladá iba a výlučne „moje“, nikdy nie „naše“...