Keď v roku 1999 s kamarátom končili s podnikaním v stolárskej dielni, zostala echtovnému drevárovi, absolventovi Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, namiesto dielne iba malá garáž na sídlisku. A ako vraví, v malej garáži sa dajú robiť len malé veci...
Keď sa na dlhý čas, ktorý ďaleko, ďaleko presiahol rok, odmlčala, bolo mi to ľúto. Moje obohatenie ňou bolo zjavne väčšie, ako to bolo naopak. Umožnilo mi to však zasa sa raz zmieriť s tým, že život ľudí s ľuďmi je večný kolobeh stretnutí a rozchodov.
Dav so štrngajúcimi kľúčmi sa v Bratislave valil Štúrovou ulicou k Námestiu SNP. Ja som sa predieral opačným smerom, k Starému mostu (vtedy sa volal Most Červenej armády), a „ísť proti všetkým“ nebol príjemný pocit. Lenže ja som mal na tom opačnom konci prácu. Navyše som vonkoncom nemal chuť vytvárať koridory a počúvať reči adresované práve sa prebudivšiemu národu, ktorého sa zakrátko beztak – tak ako včera, dnes ani zajtra – nikto na názor pýtať nebude.
To, čo malo oslobodiť, sa obracia vo svoj opak a stáva sa nástrojom kontroly, obmedzovania a veľmi pravdepodobne aj útlaku.
Prečítajte si materiál z portálu idnes.cz
Vlani sme v rámci projektu Jednu knihu ročne (knižnici) dostali od čitateľov 49 kníh, tento rok nám ich darovali už 23. Ochotných darcov sme poprosili nielen o knihy žiadané „masovo“, ale najmä o také, ktoré by sme si inak nemohli dovoliť kúpiť. Vďaka projektu sme teda mohli fond rozšíriť aj o žánre akoby okrajové, ale zato užitočné a potrebné. Neodpisujeme však ani všetky staré knihy.
V Rimavskej Sobote oslovil projekt Jednu knihu ročne (knižnici) aj deti, ktoré ešte nezarábajú, a v prospech knižnice sa dokázali vzdať svojho vreckového.