Vitajte a dívajte sa

Fotografovali ho, sotva sa narodil. Našťastie, nie tak skoro, ako teraz nedočkaví otcovia v pôrodniciach fotografujú svoje deti, sotva sa prvý raz nadýchnu. Tie deti. Ale možno aj z mdlôb prebratí otcovia... Neskôr si na ňom svoje fotoumenie skúšali mnohí príbuzní aj nepríbuzní. Keď dostal prvý priam jednorazový plastový fotoaparát on, horlivo ich napodobňoval. A raz urobil síce neostrý, ale inak vydarený portrét. Potom jeho fotenie so sporadickými prestávkami pokračovalo, až sa prepracoval k prvým nikonom, prvým „vážnym“ fotkám a nedávno aj k prvej minivýstave v Sky Color Foto v Bratislave. Jerguš Moravčík. Vitajte a dívajte sa. (mm)

 

Jerguš Moravčík / Pho Tel

donedávna učiteľ, dnes informatik

Korene

Mama ma ťahala po výstavách od času, keď som nechápal, prečo sa treba na obraz pozerať dlhšie než dve sekundy. Nevzdala to, a dnes chodím na výstavy dobrovoľne a rád. Vždy sme mali na ste­nách obrazy alebo fotky, a vždy som bol nesvoj v miestnostiach s holými stenami – kvôli bez­úteš­nému vzhľadu a čudnému zvuku.

Niekoľko prázdnin počas základnej školy som strávil v Krajskom osvetovom stredisku v Hlo­hov­ci vo fotokomore s Belinom (maminým bratom). Tam som prvý raz videl Pentax a Hasselblad a tlačiarenské stroje. Vďaka Belinovi sme mali svojho času celú stenu v kuchyni oblepenú úžasnými veľkoformátovými čiernobielymi fotkami krojovaných hláv s jednou fotkou mojej hlavy v strede.

Raz mama robila nečakaný rozhovor a strčila mi do ruky Minoltu, lebo so sebou nemala foto­grafa (bolo to v čase, keď ešte noviny mali vlastných fotografov aj fotokomory). A fotky vyšli dobre, na­priek tomu, že som fotil asi prvý raz a ešte k tomu v tmavom lokáli. Bolo to nesmierne jednoduché – fotil som vtedy, keď spovedaná Saša reagovala na otázku. To, že niekto sedí pri stole, som nepo­va­žoval za zaujímavé, ale ten moment, keď z človeka trčia emócie, lebo sa nezaoberá tým, ako vyzerá, ale tým, o čom sa rozpráva, ten treba zachytiť.

Odvtedy som v podstate pätnásť rokov nefotil, kým som sa nedostal k vlastnej digitálnej zrkadlovke a nezačal som fotiť naozaj.

Motivácia

Neznášam, keď ma fotia, preto som si kúpil foťák, za ktorý sa môžem schovať. A teší ma, keď sa mi podarí vidieť to, čo si všimne len málokto.

Postup

Najčastejšie fotím do surového formátu (NEF) a fotky v podstate vyvolávam v počítači. Čičrem sa s nimi, kým nemám pocit, že sú fajn, potom idem do Sky Color Foto, tu ich spravidla ešte vylepšia a odovzdajú mi kvalitné výstupy.