Návrat Martina Kukučína
Čo by mohol pre Slovensko (alebo aspoň pre jeho kultúru) znamenať 28. október 2025? Že to bolo výročie vyhlásenia spoločného štátu Čechov a Slovákov? Sotva, veď to nebolo okrúhle výročie, navyše, treba si naliať čistého vína – aj keby to výročie okrúhle bolo, málokto zo slovenských súčasníkov, najmä tzv. ponovenbrových, by ho zrejme zaregistroval. Kýžená samostatnosť, aj keď v súštátí s Českom, vyhlásená pred stosiedmimi rokmi, sa pri súčasnej posadnutosti globalizáciou už akosi nepovažuje za veľmi významnú… Čím a prečo by sa teda raz mohol zvýznamniť v istom zmysle tohtoročný priam osudový utorok, ktorý má v slovenskom kalendári meno Dobromila? Tým, že sa popri ňom uvádza, že je to Deň vzniku samostatného Česko-slovenského štátu 1918, hoci – vtedy ešte v jeho názve nefigurovala pomlčka...? To tiež sotva.
Prívlastok pamätný by mu však predsa len mohol prischnúť, ak sa podarí premeniť na skutočnosť to, na čom sa v tento rok 28. októbra zhodli a dohodli zástupcovia Chorvátska a Slovenska pri rokovaní v obci Selca na ostrove Brač v Chorvátsku. V zasadačke tamojšieho obecného úradu sa totiž stretli tí, ktorým záleží na obnove domu významnej bračskej rodiny Didolićovcov, v ktorom žil, pracoval (a oženil sa s Pericou Dodolićovou) aj slovenský spisovateľ Martin Kukučín, občianskym menom Matej Bencúr s titulom MUDr.
Didoličov dom 25. 10. 2025
Bolo ich šesť a dohodli sa, že ak obec Selca zrekonštruuje a revitalizuje Didolićov dom a jeho okolie s pomocou fondov Europskej únie, a podľa svojho plánu z roka 2016 (i starších) , vyčlení na jednom poschodí priestor na pripomenutie života a diela Martina Kukučína, Slovensko zabezpečí zariadenie priestoru a audiovizuálnu prezentáciu diela a života Martina Kukučina.
To však nie je všetko, prečo by si raz slovenskí umelci mohli pamätať 28. október 2025. Ak sa totiž podarí uskutočniť všetko, čo si Selčania v súvislosti s didolićovským domom predsavzali, mohli by sa po dokončení rekonštrukcie uchádzať o tvorivé pobyty, ktoré bude Selca v dome premenenom na kultúrne centrum obce i širokého okolia umožňovať. Brač je síce ďalej ako Budmerice, kam chodievali najmä spisovatelia na tvorivé pobyty do roku 2011, ale vzdialenosť iste vyváži fakt, že tam budú vítaní. A ktovie, možno si vyslúžia aj zvečnenie svojich mien aspoň niekde na „Kukučínovom poschodí“. A hádam sa na nich podpíše aj niečo z Kukučínovho fluida, vďaka ktorému o ňom jeho súčasník, čilský spisovateľ Luis Swart-Chulbott smútiac nad jeho odchodom z Južnej Ameriky napísal: Je hrdina tento doktor.
Tak by mal vyzerať Didoličov dom
Na rokovaní o spolupráci pri zariaďovaní pamätného priestoru venovaného Martinovi Kukučínovi po rekonštrukcii Didolićovského domu sa na podnet generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva a štátneho jazyka Ministerstva kultúry SR Petra Lukáča za slovenskú stranu zúčastnili veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Záhrebe JUDr. Hana Kováčová, konzul Slovenskej republiky v Splite Goran Morovič a MUDr. Ladislav Sány. Z chorvátskej strany to boli starosta obce Selca Ivan Marijančevič, jeho zástupca Petar Bezmalinovič a riaditeľ obecnej školy v Selci Ivica Škrpac.
Zľava: L. Sány, H. Kováčová, G. Morovič, I. Marijančevič, Ivica Škrpac
