Hviezda zvaná LÚSYD

„Idete do tábora?“ pýta sa šofér autobusu, keď si v Krupine kupujem lístok do Drienova.

„Ak tým myslíte sympózium výtvarníkov, tak áno“ prisvedčím. „Akurát neviem, kde mám vystúpiť.“ Ubezpečí ma, že ma vyloží, kde treba, takže najbližšiu trištvrtehodinku môžem bez stresu vychutnávať pôvaby zelenkasto kučeravej, bilbordmi nezohyzdenej hontianskej krajiny.

Drienovo nad ovcami

Drienovo nad ovcami

V drienovskom „tábore“, ktorý bol kedysi školou, je poslednú júlovú sobotu 2011 trochu rušno už len v bývalej jedálni. Tretí ročník LÚSYD-u (Lúčne sympózium Drienovo) sa končí. Členovia Spoločnosti voľných výtvarných umelcov a Umeleckej besedy slovenskej chystajú svoje diela vytvorené v Drienove od 24. do 31. júla na uvedenie do života. O chvíľu ich odvezú do blízkeho kultúrneho domu a v nedeľu o jedenástej, po omši, ich tam na duchovno naladení Drienovčania aj „cezpoľní“ priaznivci výtvarného umenia privítajú na slávnostnej vernisáži.

Zatiaľ sa robia posledné úpravy. Kurátor sympózia Bohumír Bachratý vyťukáva scenár kultúrneho programu na dnes už takmer raritnom písacom stroji, jeho manželka, Eva B. Linhartová a Juraj Šufliarsky, autor loga tretieho ročníka LÚSYD, paspartujú i rámujú obrazy. Ladislava Bergera a Vladimíra Kudlíka, ktorí už odcestovali, reprezentujú ich obrazy opreté o steny, Martin Djuračka a Drahomír Prihel si ešte kdesi za Drienovom vychutnávajú okolitú krajinu.

Nie je LÚSYD ako LUSYD

Ja sa s výstavou zoznamujem v predstihu a ešte neviem, že o pár dní, pri písaní tejto reportáže, ma internet, ešte stále vždy nerešpektujúci diakritiku, privedie poznaniu, že čudesné slovo-skratka LÚSYD má anglického pendanta, LUSYD. Je to názov zoskupenia, ktoré sa formovalo v rokoch 2005 až 2007 a založili ho súrodenci John a Julia Buckinghamovci, hudobníci z britského Ringwoodu v Hampshire a neskôr sa k nim pridal a po čase sa aj rozišiel Johnov syn Riki Buckingham. Ešte neviem ani to, že aj britský LUSYD je prostredníctvom jedného z hudobníkov skupiny Pink Floyd dosť úzko spojený s výtvarným umením a že ma to vybudí do pátrania po tom, čo by mohli mať tieto dva navzájom o sebe nič nevediace LUSYD-y spoločné.

Obdivujúc lúsydovské diela ešte neviem, koľko dá roboty, kým zistím, že na rozdiel od slovenského nie je britský LUSYD skratka, ale slovná hračka vytvorená variovaním anglického pojmu lucid (jasný, priezračný, ľahko zrozumiteľný, jasne mysliaci – lucídny) a mena Syd Barrett, ktoré prijal Roger Keith Barrett (1946 – 2006), spoluzakladateľ skupiny Pink Floyd, predstaviteľ psychedelického rocku a zároveň talentovaný výtvarník. A už vôbec netuším, že do britského LUSYD-u zasiahol ešte jeden výtvarník, pretože inšpiráciou na jeho logo bola údajne olejomaľba Stvorenie od významného afroamerického výtvarníka Aarona Douglasa (1899 – 1979), vedúcu osobnosť Harlem Renaissance, akéhosi otca afroamerického umenia, ktorý vo svojej tvorbe spojil prvky moderného európskeho a starobylého egyptského i západného afrického umenia.

Syd Barrett: Autoportrét (Tento Berrettov obraz v apríli 2011 ukradli a na druhý deň vrátili Londýnskej Idea Generation Gallery.)

Vľavo: Syd Barrett: Autoportrét (Tento Berrettov obraz v apríli 2011 ukradli a na druhý deň vrátili Londýnskej Idea Generation Gallery.)
Vpravo: Aaron Douglas: Song of the Towers

Drienovské pôvaby

Nebudem však predbiehať. Ešte to neviem. Ešte je len sobota, 30. júla 2011 a čas pokojne si obzrieť malé Drienovo (podľa nedávneho sčítania má 110 obyvateľov) a jeho nemalé pôvaby.

Patrí k nim udržiavaný rybník, kde si možno za jedno euro zarybárčiť, či neudržiavaný (lebo niet za čo) staručký dom, ktorý bol voľakedy školou, kde učil známy národovec zberateľ piesní a burič z roka 1848 Ján Rotarides, súpútnik Janka Kráľa, i jeho hrob pri miestnom kostole. Ale aj predajňa potravín s povestnou hruškou v susedstve, ktorej podkorunie supluje krčmičku, bez ktorej sa obec dosiaľ zaobišla.

Tu učil Ján Rotarides

Tu učil Ján Rotarides

Človeka si podmaní i Drienovo videné z cesty k malej usadlosti Kopanička, odkiaľ vyzerá ako krajinárska miniatúra a súperí s pôvabom Kopaničky. Tam hospodári a chumáčmi z odstrihnutých mužských vlasov povešanými v sieťkach na stromy skúša pani Milka ochrániť hrušky, jablká či mišpule pred maškrtnými jeleňmi. Úchvatný je aj kaňon za Kopaničkou, ponad ktorý vidieť zrúcaninu hradu Čabraď a ktorý vraj majú zatopiť; elektrina má pred prírodou prednosť. (A to bez ohľadu na to, že prednosť jej tu už dali nedávnym zamorením hontianskych polí fotovoltaickými článkami. Plánujúc zároveň priehradu, akoby tí, čo o tom rozhodujú, rátali s tým, že sa na nich elektrina nikdy neurodí...)

K rýdzo obci prináležiacim, hoci už zubom času načatým pôvabom patrí aj milo domácky pôsobiaci kutúrny dom. Takmer rodinnú krásu, a preto výnimočnosť, mu dodávajú maľby cigánskych detí. Jeho múry nimi zvonka vyzdobili v rámci prázdninových sústredení Miro Ilo (Moje srdce), ktoré iniciovali a viedli manželia Bachratí.

Prší. Ako toto leto na Slovensku takmer všade a takmer stále. Kraju okolo Drienova, ako stvorenému na maľovanie, fotografovanie, básnenie, ale aj na nič neskrývajúce stvárnenie tvrdej životnej prózy, ktorá má povlak príťažlivosti skôr pre ľudí zvonka ako pre tých, ktorí ju musia žiť, to však z krásy neuberá.

Umenie na všetky spôsoby

Emamuel V. Turánek

Emanuel V. Turánek

Sobota sa prehupla do nedele, dážď do trochu zastretého slnečna, omša do vernisáže výstavy. Kultúrny dom je plný. Kurátor podujatia a moderátor programu PhDr. Bohumír Bachratý, CSc. predstavuje účastníkov sympózia a ich diela. V Drienove okrem neho, ktorý prispel kolážami, zanechávajú svoju pečať (pretože časť diel zostane obci) akademický maliar Ladislav Berger zo Žiliny, inžinier Martin Djuračka z Bratislavy, PaedDr. Vladimír Kudlík z Dubnice nad Váhom, Eva B. Linhartová z Bratislavy, akademický sochár Drahomír Prihel z Bratislavy, akademický maliar Juraj Šufliarsky zo Zvolena.

Andrea Bučková, Gabko Kováč, Stanka Dinková

Andrea Bučková, Gabko Kováč, Stanka Dinková

Na pódiu aj pred ním sa s úprimným, krstu podobným privítaním sympoziálnych prác do života striedajú starostka Ivana Drigeľová, spoluorganizátorka a hostiteľka podujatia, sedemročný recitátor Emanuel V. Turánek z Hornej Rovne pri Banskej Štiavnici, dcéra tragicky zosnulého bývalého starostu Jozefa Hukela, ktorý drienovským plenérom pomáhal na svet, akordeonisti bratia Bírovci z Krupiny, pedagóg zo Zvolena Martin Šarkan s gitarou a husľami, drienovský rodák Ján Šmondrk, jeden z inšpirátorov, spoluorganizátorov a sponzorov LÚSYD-u, so svojou heligónkou. Hostí napokon temperamentnými cigánskymi tancami roztlieskajú do taktu dievčence Andrea Bučková, Stanislava Dinková a ich kamarát Gabko Kováč.

Potlesk

A tlieskať sa chce aj pri ochutnávaní dobrôt, ktorými podujatie sponzorsky podporili a svojím kuchárskym umením poctili prvé dámy drienovských domácností. Pochvaľujú si ich nielen výtvarníci, ale aj hostia, ktorí pricestovali nielen z blízkeho susedstva, ale aj riadne spoza hraníc tohto regiónu. Možno aj bývalý kolega, výborný fotograf a reportér, predseda občianskeho združenia Človek v ohrození a jeho správnej rady Andrej Bán či vydavateľ elektronického magazínu www.ekumst.sk Radek Bachratý aj viacerí významní podnikatelia zo Slovenska i zo zahraničia.

Po vernisáži

Po vernisáži

Čo ich toľkých do Drienova, takého vzdialeného od ruchu, ktorý je bežnou náplňou ich života, pritiahlo? Kiež by to bol dôvod korešpondujúci s posolstvom piesne od LUSYD, čiastočne azda evokujúce aj možné umelecké posolstvo účastníkov LÚSYD 2011:

Vieme, že sme našli svoj sen,

miesto pre seba aj pre vás, ak chcete.

Miesto, o ktorom sa človeku žiada povedať – je trochu aj moje.

Môžete letieť, môžete kráčať; urobíte všetko pre to, aby ste sa tam dostali.

Prirastie vám k srdcu, lebo tam nájdete svoj vnútorný vesmír.

 

Z tvorby výtvarníkov, ktorí sa zúčastnili 3. ročníka LÚSYD:

 

Juraj Šufliarsky: Inspire par Chopin VI

Juraj Šufliarsky: Inspire par Chopin VI

Ladislav Berger: Studňa

Ladislav Berger: Studňa

Martin Djuračka: Krajina

Martin Djuračka: Krajina

Eva B Linhartová: Dozrievanie

Eva B Linhartová: Dozrievanie

Vladimír Kudlík: Tri veľké príbehy 2

Vladimír Kudlík: Tri veľké príbehy 2

Drahomír Prihel: Zrod života

Drahomír Prihel: Zrod života